Ako už naznačuje nadpis, v tomto článku sa budem venovať besnote mačiek. Bohužiaľ nie tej, ktorá nás a našich miláčikov chytá pri bláznivom hraní, tentokrát mám na mysli vážnejšiu tému a to chorobu.
Besnota je jednou z najznámejších chorôb zvierat. Poznali ju už 2300 rokov pred našim letopočtom a dokonca ju presne popísal aj samotný Aristoteles. Tisícky rokov sa civilizácie desili tejto choroby, nakoľko uhryznutie besným zvieraťom viedlo k strašnej smrti. Pôvod slova besnota je buď zo sanskritského „rabhas“ čo znamená páchať násilie, alebo z latinského „rabere“, čo znamená zúriť. Starí gréci nazývali besnotu „lyssa“, čo znamená násilie. Dnes je vírus klasifikovaný v rode „Lyssa virus“, čiže sa zaraďuje do vírusových infekcií mačiek. Prvý zápis o besnote zo spomínaného roku 2300 pred naším letopočtom pochádza z mozaikového kódexu Esmuny z Babylonu, v ktorom sa spomína to, že babylončania museli zaplatiť pokutu, ak ich pes preniesol besnotu na inú osobu. Až v prvom storočí nášho letopočtu rímsky učenec Celsus správne navrhol, že sa besnota prenáša slinami hryzúceho zvieraťa. Nesprávne navrhol liečbu tejto choroby tak, že obeť držal pod vodou... Tak si asi všetci domyslíme, aký toto malo záver.
Z histórie sa dozvedáme ešte o mnohých ďalších liečebných postupoch, ako napríklad: vypálenie rán horúcim pohrabáčom, či požívanie chlpov besného zvieraťa... také najzaujímavejšie bolo používanie šialených kameňov v 18tom storočí v Amerike. Tieto „šialené kamene“ boli zvápenatené chlpy v žalúdku prežúvavcov ako kone, jelene, kravy... ľudia verili, že tieto kamene majú liečivé schopnosti a že vyťahujú šialenstvo z rany po uhryznutí. V tej dobe boli dokonca cennejšie ako rubíny. Klasické príznaky besnoty popísal doktor amerického básnika a prozaika Edgara Allan Poeho. Predpokladali, že ako dlhoročný alkoholik trpel chorobou delirium tremens, no keď mu bol ponúknutý alkohol odmietol ho a keď voda, mal problém s prehĺtaním. Dostal sa do kómy, mal halucinácie, striedali sa u neho obdobia extrémnej agresivity a čistej prehľadnosti. Nakoniec upadol do kómy a po štyroch dňoch zomrel.
Prvá skutočná liečba besnoty započala v 80tych rokoch 19storočia vďaka francúzskemu učiteľovi Louisovi Pasteurovi.
Obrázok pochádza zo stránky: https://blog.newspapers.library.in.gov/the-terre-haute-madstone/
Toľko z histórie a teraz viac takých základných údajov o besnote:
Čo je to teda besnota za chorobu?
Vírus besnoty spolu s európskym netopierími lyssavírusmi 1 a 2, patrí k rodu Lyssavirus, čeľade Rhabdoviridae.
Besnota je smrteľnou zoonózou, je prenosná na ľudí a mačky sú považované za vysoko rizikové druhy.
Besnota sa vyskytuje skoro všade na svete. Vo veľkých európskych oblastiach sa v súčasnosti nevyskytuje vďaka programom vakcinácie voľne žijúcich zvierat.
Líška hrdzavá sa v Európe považuje za hlavný zdroj nákazy.
Vírus sa ľahko inaktivuje dezinfekčnými prípravkami vo forme čistiacich prostriedkov.
2. Viac o infekcii:
Jediným zdrojom nákazy sú zvieratá infikované besnotou.
Vírus sa vylučuje slinami niekoľko dní pred pozorovaním klinických príznakov.
Priemerná inkubačná doba sú dva mesiace, ale táto doba sa môže meniť a môže trvať 2 týždne až niekoľko mesiacov, v závislosti od miesta vniknutia infekcie (uhryznutie, poškriabanie). Čím väčšia je vzdialenosť medzi miestom vniknutia infekcie a centrálnou nervovou sústavou, tým dlhšia je inkubačná doba; čím je väčšia hustota nervov v mieste vniknutia infekcie, tým kratšia je inkubačná doba.
3. Aké sú klinické príznaky?
Akékoľvek nevysvetliteľné správanie, či náhle zmeny v správaní zvieraťa je nutné považovať za podozrivé.
Choroba sa prejavuje v zúrivej alebo v tichej forme. U približne 90 % mačiek nakazených besnotou sa prejavuje zúrivá forma.
Vzhľadom na encefalitídu sa prejavuje postihnutie lebečných nervov a ovplyvnenie predného mozgu: neprítomné/oslabené reflexy očných viečok, rohovky a zrenice, strabizmus, poklesnutá čeľusť, slinenie, kŕče, zášklby, chvenie, strata orientácie, bezcieľne chodenie, prehnané emotívne reakcie (podráždenosť, zlosť, strach, fotofóbia), ako aj ataxia a paralýza, po ktorých nasleduje kóma a smrť následkom zastavenia dýchania.
Mačky často umierajú po klinickom priebehu po 3 – 4 dňoch.
4. Diagnóza choroby:
Definitívna diagnóza besnoty sa získava laboratórnym vyšetrením post-mortem, najlepšie z mozgového tkaniva.
V prípade podozrenia nákazy treba mačku izolovať a poradiť sa s veterinárnym lekárom.
Pri post-vakcinálnych kontrolách sa niekedy používajú sérologické testy, predovšetkým v rámci medzinárodných ciest.
5. Ako postupovať pri výskyte ochorenia:
Vakcinácia zvierat po expozícii závisí od vnútroštátnych zdravotníckych predpisov a v mnohých krajinách je zakázaná.
V záujme ochrany verejného zdravia sa o liečbe mačky nakazenej besnotou neuvažuje.
V endemických oblastiach besnoty treba k túlavým mačkám pristupovať opatrne; dotýkanie sa a starostlivosť o zachránené zvieratá by mali byť považované za nebezpečné, aj keď sa zvieratá zdajú byť zdravé.
6. Očkovanie:
Mačky sú očkované proti besnote väčšinou inaktivovanými, adjuvantnými vakcínami; jediná vakcinácia vyvoláva dlhodobú imunitu.
Reakcia mačiek je lepšia ako u psov, u >97 % sa vyvinú protilátky s hladinou ≥0,5 IU/ml po prvej vakcinácii, čo predstavuje hodnotu korelujúcu s ochranou.
Mačiatka by mali byť očkované vo veku 12 až 16 týždňov a opätovne zaočkované po jednom roku.
Niektoré vakcíny chránia proti virulentnému vírusu besnoty počas 3 rokov alebo aj dlhšie, ale vnútroštátne alebo miestne predpisy môžu vyžadovať ročné posilňujúce dávky.
Besnota je smrteľný vírus, ktorý poškodzuje centrálny nervový systém teplokrvných zvierat. Táto choroba je prenosná na ľudí, či iné zvieratá zvyčajne uhryznutím od tých, ktorí sú už infikovaní. Počet prípadov mačiek s besnotou v skutočnosti prevyšuje počet prípadov u psov. Je to možno preto, že mačky sa častejšie môžu voľne potulovať vonku a môžu prísť do kontaktu s divokou zverou alebo túlavými zvieratami, najmä v noci. Mnohé mačky tiež nie sú bežne očkované proti besnote. Potom, čo bola mačka vystavená besnote, môže trvať týždne až mesiace, kým sa objavia príznaky. Akonáhle sa objavia príznaky besnoty u mačky, smrť zvyčajne nastane do 10 dní. Neexistuje žiadna liečba besnoty u zvierat. To je dôvod, prečo je očkovanie proti besnote absolútne nevyhnutné pre všetky mačky.
Príznaky besnoty u mačiek sú zvyčajne rozdelené do troch kategórií: prodromálne, vzrušujúce/zúrivé a paralytické.
Všetko sa začína uhryznutím. Čiže predtým, ako sa objavia prvé príznaky, máte možnosť spozorovať iba uhryznutie, abces. Aj keď nevidíte ranu, ale viete, že Vaša mačka bola v kontakte s voľne žijúcim zvieraťom, mali by ste kontaktovať svojho veterinára. Ak bola Vaša mačka očkovaná proti besnote, veterinár môže odporúčať preočkovanie. To môže posilniť imunitu mačky a môže zabrániť tomu, aby besnota prenikla do nervového systému a stala sa smrteľnou. Ak mačka nebola nikdy očkovaná proti besnote, bohužiaľ potom nie je k dispozícii žiadna liečba. Zvyčajne sa postupuje tak, že mačka je umiestnená do karantény a sledujú sa príznaky. Ak sa objavia príznaky, je to veľmi síce smutné, ale humánna eutanázia je jedinou možnosťou... Keď sa objavia príznaky besnoty, smrť väčšinou nadíde do 10tich dní.
Prodromálne štádium je akýsi úvod ochorenia. Objavujú sa prvé príznaky choroby, kedy mačka mení správanie. Začína byť plachá, schováva sa, môže byť letargická, môže mať horúčky a môže stratiť chuť do jedla. Toto obdobie väčšinou trvá 2-3dni.
Excitatívne štádium je štádium zúrivosti. Mačky v tomto období vyzerajú nepokojne, rozrušene, veľmi prehnane reagujú na bežné pohľady či zvuky. Začína agresia, môžu začať útočiť aj úplne bez provokácie, taktiež môže nastať strata rovnováhy, precitlivenosť na dotyky či záchvaty. Toto štádium zvyčajne trvá 1-7dní a môže sa prekrývať s ostatnými štádiami, alebo dokonca pri niektorých infekciách môže úplne chýbať.
Paralytické štádium je vlastne posledné štádium choroby, kedy sa u mačky vyvinie slabosť a nakoniec paralýza hlavy, krku a hrudníka. Hrtan bude paralyzovaný a mačka nebude schopná vokalizovať ani prehĺtať. V tomto momente vzniká to známe "penenie" v ústach a slinenie sa stáva nadmerným. Keď už sa slabosť mení na paralýzu, svaly, ktoré kontrolujú dýchanie nemôžu fungovať a to vedie k smrti. Toto štádium zvyčajne trvá 2-4dni a nakoniec vedie k smrti.
V prípade, ak mačka pohrýzla človeka, nasleduje 10denná karanténa, počas ktorej je mačka sledovaná. Ak mačka počas karantény nevykazuje príznaky, zostáva zdravá, potom mačka v čase uhryznutia nebola nákazlivá a nepreniesla by na osobu túto chorobu.
Tieto hrozné scenáre, o ktorých som písala sa teda hlavne týkajú mačičiek, ktoré sa pohybujú vonku. Mačky v chovateľských staniciach, žijúce v bytoch, domoch, nemajú ako prísť k nákaze. Samozrejme mačky v chovateľských staniciach očkujeme proti besnote. Mačiatka sa očkujú po 12tich týždňoch života, z dôvodu tvorby protilátok. Vakcínu proti besnote by som pomenovala tak laicky ako takú najviac zaťažujúcu organizmus mačiatka. Viacerí chovatelia odporúčajú očkovanie proti besnote až od 6teho mesiaca života, aby vakcína neovplyvňovala vývoj kostí. Priznám sa, pred pár rokmi som ja ako mladé chovateľské ucho počúvla starších a tiež som to tak odporúčala, no nakoniec po viacerých diskusiách s veterinármi som od tohto upustila. Keď už, volím radšej najčistejšiu značku vakcíny proti besnote a tou je Purevax rabies. Nedám pichať do tela mojich mačiatok nejaké hnusobstvo. Čo sa týka toho očkovania. Vakcína proti besnote vydrží v tele 3 roky, preto treba navštíviť veterinu na preočkovanie proti besnote väčšinou 1 x za 3 roky. Avšak, pokiaľ Vám veterinár povie, že treba chodiť každý rok, alebo každé dva roky, je to z dôvodu výskytu besnoty vo Vašom okrese a teda ide o dodržiavanie predpisov. Je to štandartný postup, preto netreba hneď chudáka veterinára osočiť, že chce na Vás len zarobiť :D (už aj také som počula :D).
Majiteľom mačičiek, ktoré púšťate vonku, alebo žijú pri Vašom dome, určite odporúčam dodržiavať toto vakcinačné nariadenie a pravidelne absolvovať vakcináciu proti besnote.
Na záver tohto článku pripájam zopár nepríjemných, nepekných obrázkov, takže pokiaľ ste citlivejšia osoba, odporúčam rýchlo prekliknúť na ďalšiu článok.