Roxankin príbeh...

IP, IC Roxana Adams Family, SK

*16.04.2013 - +17.05.2024

Kde bolo, tam bolo, veľa lásky z toho bolo a náš Merlin and Kate príbeh večnej lásky píše pokračovanie... Pokračovanie vyjadrenia najsilnejšieho puta medzi zvieraťom a človekom... a zároveň poďakovanie tej najlepšej mačičke na svete, našej cukrovej vatičke Roxanke, za to, aká bola, za to, čo všetko sme spolu prežili a za to, koľko lásky nám dala a ja by som sa chcela o to všetko s Vami opäť podeliť.

Roxanku som si vysnívala v deň, keď som prvý krát uvidela Merlinovu sestru Morticiu. Modré britky boli sú aj budú naveky klasika, strieborné shadedky unikát, no lilavá farba má v mojom srdci špeciálne jedinečné miesto. Myslím si, že všetci viete, že Merlinka s Roxankou mám od Andrejky Adame a Merlinko bol kupovaný na kastráta, kdežto pri ňom a pri spoznávaní mačacieho sveta som sa odhodlala pracovať na svojom chovateľskom sne... Ako čas s Merlinom bláznivo plynul, rozhodla som sa založiť chovateľskú stanicu a samozrejme moja voľba chovnej mačičky bola jasná, britská lilavá od Andrejky. 16.04.2013 sa Merlinkovej sestre narodili mačiatka a keďže 19.04. som išla na koncert Beyoncé do Bratislavy, musela som ísť pozrieť mačiatka..... Nikdy v živote na ten deň nezabudnem, vošli sme do Andrejkinej spálne a s rozbúšeným srdcom som hľadela do pôrodnice a ukázala som Andrejke na Roxanku so slovami – toto je ona. Mala tri dni a ja som vedela, že to je naša lilavá láska... Andrejka bola úžasná, lebo mi dovolila vybrať meno a prvé čo mi napadlo, bola moja obľúbená pieseň El Tango de Roxanne z Moulin Rouge. A tak nám naša Roxanka rástla, ako dni ubiehali, mala som pár krát od Andrejky telefonát, či si do chovu nechcem radšej vybrať jej sestru Rebeku, no ja som vedela, že Roxanka je a bude dokonalá...

Tak aj bolo, britská mačka, ktorá spĺňala všetko podľa štandardu, „teddy bear“ s úžasnými pomarančovými očami, perfektnou light lilavou farbou, hustou krátkou crispy srsťou, silným mohutným telom... Ale to, na čom najviac záleží, bola jej úžasná dobrota... Citujem maminine slová pri lúčení: najlepšia mačička našej domácnosti... Roxanka síce nemala rada nosenie na rukách a ako jediná z našej hyperaktívnej inteligentnej mojkacej domácnosti mala flegmatickú povahu, jednoducho taká mvpsta :D nech som za tie roky čokoľvek prežívala, stačilo prísť k Roxanke, pozrieť sa na ňu a zalial ma vnútorný pokoj, uvoľnenie a v hlave mi hneď išlo: kua Kata, buď ako Roxy, maj v pi.. Kiežby toto dokázala aj na výstavách, áno áno, všetci si pamätáme, ako Roxanka nemala rada výstavy, ale aj napriek tomu sme zažili mega úspechy a nespočetné množstvo zážitkov od návštevníkov po posudzovanie či BISky... A to najmä na najúžasnejších slovenských výstavách vďaka našej Katke. U návštevníkov si Roxanka zaslúžila prezývku korytnačka, keďže vždy sa tak schovala pod pelech, že ho mala ako pancier. Každé jedno posudzovanie za tie roky vystavovania, či ako chovná mačička, či ako kastrátka sa začínalo od každého posudzovateľa slovami: NO ALE TO JE PREKRÁSNY KOCÚR :D :D :D áno, je to tak, naša Roxanka bola tak úžasná, až by zvalcovala mužské pokolenie :D pred každou výstavou sme s Roxankou cvičili – kvôli váhe, aby naša osobná stewardka Evka udržala balans, nakoľko si všetci pamätáme tie momenty potu, či smiechu, ale Evka to vždy ustála a Roxanku ukázala aj napriek jej protestom v tej najkrajšej možnej póze.

Ako chovná mačička mala dva vrhy, prvý vrh – A, kde sme mali modré a lilavé mačiatka a vrh C – experimentálny vrh s Bradom, kde sme mali strieborných a zlatých tigrov. Mamička bola fantastická, no ako to býva a podľa mňa asi u každého začínajúceho chovateľa, musí sa vždy niečo do...... a nakoľko Roxanka mala maternicu plnú cýst, kastrovali sme. Pamätám si x výstav, kde chceli odomňa Roxanku kúpiť so slovami – veď už nie je pre Vás ekonomicky výhodná... Myslím si, že túto tému v tomto príspevku nebudeme rozoberať a že každý z Vás vie, ako sa viem rozohniť, keď chovné zvieratá, aj keď už nie sú vhodní do chovu nezostávajú v domácnostiach... Radšej by som s chovom skončila, ako dať bývalé chovné mačičky od nás... Aj keď Roxanka už chovná nebola, svoju materinskú lásku v podobe tety au pair ukázala pri všetkých mačiatkach, ktoré sme mali, no najviac asi vždy pomohla Evelynke, ktorá mala mnohopočetné vrhy.

Keď som ešte pri mačiatkach musím spomenúť, všetky rodinky, ktoré sa stali súčasťou našej mačacej rodiny, vďaka Roxanke. Veľmi Vás všetkých ľúbime. Špeciálne musím spomenúť rodinku Majerovcov, ktorí majú od Roxanky Artuša a Cinnu. Nikdy nezabudnem na ten deň, keď mi zazvonil mobil a tu ľa telefonát rodiny zo Zvolena, žijúcej v Nemecku... Lenka bola ten typ záujemcu, ktorých si ja veľmi vážim, lebo nebolo to len o tom, že ja kladiem otázky, ale veľa sa pýtala aj Lenka. Milé rodinky ďakujem za Vašu lásku a starostlivosť.

Okrem toho, aká bola Roxanka dobručká, musím povedať, že športovec zrovna nebola :D a teda keď sme sa hrávali, vždy na niekoľké zavolanie prišla, chvíľu sa pohrala, kukla na mňa so slovami: spokojná? A odišla si späť ľahnúť :D ale aby som jej nekrivdila, milovala mávatka od našej dvornej hračkárky Ladi, teleskop s pierkami je klasika, ale najradšej mala mávatko, ktoré dostala odomňa na jej prvé narodeniny, fialové stužky a na drevenej rúčke má vygravírované: Roxanka „cukrová vatička“, áno áno, lebo jedna z jej prezýviek bola aj cukrová vatička. Okrem toho milovala vankúšiky a iné hračky obchádzala ako keby v domácnosti ani neboli :D

Zato ale milovala rozprávky, to bolo jej, dokázala sa celé hodiny na rozprávky pozerať. Jej najobľúbenejšími boli Sobík Niko a Hrátky s čertem. A takisto milovala sledovať vtáčikov na balkóne.

A čo sa vlastne stalo? Ako viete, tento rok je ťažší a naši dôchodcovia sa od začiatku rozhodli trošku nás potrápiť... Začalo sa to s Merlinom, ktorí začal slepnúť a chudnúť – výsledok cukrovka, potom Frany – štítna žľaza... Potom začala Roxanka chudnúť a zo začiatku – koncom apríla to vyzeralo, že mala asi porážku, alebo podľa výrazu – možno nádor v hlave... Všetky krvné výsledky boli úplne v poriadku, iba trošku začalo klesať železo... Roxanku sme dovyšetrovali, po dva a pol týždni krvné výsledky už zlé, dokonca minulý víkend Roxy celá zožltla a to najhoršie bolo vidieť na sone brucha... Nádor, ktorý požieral pečeň ako hrozno, samé bobule... Stále neviem pochopiť, ako to tá Roxanka dokázala do poslednej chvíle také bolesti ukrývať, no tento týždeň už bol extrémne kritický... Neviem prečo, ja si myslím, že Roxanka zobrala maminine zlé výsledky na seba, no to sa dozvieme, až keď bude mať mamina za sebou ďalšie vyšetrenia... Stále sme jej hovorili, ako veľmi ju ľúbime a ja som sa jej dookola ospravedlňovala, že som nedokázala pre ňu urobiť viac... Pár minút predtým ako prišiel doktor, sa zrazu rozbehla naša mládež do obývačky, kde sme boli spolu s Roxankou a hľadeli na jedno miesto, s maminou sme sa na seba usmiali a naraz povedali: prišiel pre Roxanku Braduško... Hneď na to sa mládež postavili v chodbe pred dvere a zazvonil zvonček, prišiel doktor... 17.05. po 11tej hodine sme sa rozlúčili... už ju nič nebolí, netrpí a ja viem, že už sú s Bradom a Nefinkou na nejakej lavičke a pozerajú sa na nás...

Na záver by som sa chcela poďakovať Andrejke Adame za Roxanku, našej priateľke Andrejke Koppiovej zvieracej komunikátorke, že sme sa mohli ešte s Roxy tak babsky od srdca porozprávať a veľké ďakujem patrí našim veterinárom Vlaďke a Miškovi, ktorí poznajú našu mládež a ja som nesmierne vďačná zato, že ich máme, lebo viera a úcta k Vášmu veterinárovi musí byť za každých okolností a tejto veterinárnej combo dvojici by som zverila nielen moju mačaciu mládež, ale tak im verím, že aj svoj vlastný život.

Pri písaní týchto riadkov mi znie to spomínané El tango de Roxanne, srdce roztrieštené na milión kúskov, ale zaliate vďakou. Vďakou za tú lásku, láska, ktorá je čistá, večná. Lebo viem, že raz sa opäť všetci stretneme... Nebojte sa ľúbiť, nebojte sa plniť si svoje sny, nehanbite sa zdieľať svoje city. Bolesť časom bude slabšia, slzy uschnú, no láska a spomienky vo Vašich srdciach zostanú naveky. Láska a to všetko čo sme spolu prežili stojí to zato. Roxanka moja, ja Ti ďakujem za všetko čo sme spolu prežili a za všetko čo si ma naučila a za Tvoju lásku. Za všetko Ti ďakujem, naveky Ťa milujem a zároveň sľubujem, že sa svojho lilavého sna nevzdám a raz príde ešte deň, kedy chs Merlin and Kate, SK bude mať lilavé mačiatka na tvoju počesť.