Ako som už spomínala, všetka tá zvieracia láska a záujem o zvieratká u mňa započal ešte pri nebohom starkom vo Višňovom. Samozrejme, u starkej a starkom sme mali vždy klasického lovca, ktorý sem tam chodil aj do domu. Keďže s maminou žijeme v byte, vždy som túžila mať aj doma mačičku. Na moje 18te narodeniny mi mamina dovolila kúpiť si svoju prvú „britskú“ mačičku Nefertiti. Nefinka bola vo farbe modrá a nakoľko som sa mačaciemu svetu ešte nerozumela, bola z množiarne... Samozrejme toto je veľmi dlhá téma, preto sa jej budem venovať v samostatnom príspevku na mojom mačacom blogu. Bohužiaľ, Nefinka mala veľmi veľa zdravotných problémov a dožila sa s nami krásnych 4,5roka. Smútok za členom domácnosti bol taký veľký, že sme sa s maminou rozhodli, že sa popozeráme po ďalšej mačičke, ale už z chovateľskej stanice. Keď som uvidela v inzeráte fotky nášho Merlinka, vedela som, že to je on, nášho srdca šampión. A tak som sa začala zoznamovať s mačacím svetom. Merlinko, nakoľko bol kupovaný na maznáka (to znamená, že do jedného roka musel byť vykastrovaný), čakala ho kastrácia a po nej jeho prvá výstava u nás v rodnej Žiline, kde povyhrával všetko čo sa len dalo. Nikdy na ten pocit nezabudnem, bola som nesmierne na neho pyšná. Ako som začala nadväzovať mačacie priateľstvá s chovateľmi, môj chovateľský sen sa začínal zdať reálny, veď prečo by som nemohla aj ja mať chovateľskú stanicu a taký krásny endorfínkový život. Ani neviem ako, ubehol rok a k Merlinkovi prišla Francess s Roxankou, ktoré boli kupované ako chovné mačičky. A tak som mala doma takú mačaciu dúhu, ako správne postrehli návštevníci na výstavách. Merlinko v modrej farbe, Francess v striebornej tieňovanej a Roxanka v lilavej farbe. Výber modrej britky asi nemusím vysvetľovať, proste chcela som modré mačiatko ako bola Nefinka, do lilavej farby som sa zamilovala preto, lebo Merlinkova sestra Morticia bola takej farby a môj pôvodný chovateľský plán bol mať modré, lilavé a strieborné tieňované mačiatka. Francess som si vybrala preto, lebo vždy keď som čítala, či pozerala Harryho Pottera som tvrdila, že raz budem mať takej farby mačku :D. A ďalšie také moje rozhodnutie ohľadom tieňovanej farby bol ten, že som na výstave v Žiline uvidela krásneho strieborného tieňovaného kocúra z Ruska a neskutočne sa mi páčil. Tak som si hľadala chs s tieňovanými mačkami a keď som od chovateľky z Čiech dostala fotky mačiatok, vedela som, že Francess jednoducho musí byť naša a spravím preto čokoľvek. Čas plynul samozrejme u nás bláznivo a zábavne, dievčatá rástli, dospievali, postupne som ich dala otestovať (testovanie chovných zvierat si preberieme v samostatnom príspevku) a hľadala som im partnerov. Týmto pozdravujem Janka chovateľa z Turčianskych Teplíc, u ktorého bola na krytí naša Roxanka u modrého kocúrika Quincyho. Z toho spojenia sa nám narodilo 6krásnych mačiatok. Keďže bolo ťažké nájsť strieborného kocúra na krytie pre Frany, dohodli sme sa s Jankom, že môžem ísť na krytie k mramorovanému briťákovi ku nim domov. V tom čase bola v Žiline opäť výstava, ale keďže starký zomrel, rozhodli sme sa s maminou, že vystavovať nepôjdeme a tak sme sa išli aspoň pozrieť na mačičky. Vtedy som sa odvážila prihovoriť chovateľom shadedkárom a osud to akosi zariadil tak, že pani chovateľka Majka mi navrhla, či nechcem prísť s Frany na krytie ku jej striebornému kocúrovi, ktorý bol ten môj prvý strieborňák, do ktorého som sa zamilovala. A tak sa nám narodili tri krásne mačiatka. Bohužiaľ naša Francess mala komplikovaný pôrod a museli jej zachraňovať život a takisto mačiatkam. Stalo sa to, že musela byť pri operácii rovno kastrovaná a to bola pre nás nesmierna rana. Dlho som rozmýšľala, ktoré z dievčat si po Francess nechám do chovu, no od narodenia si ma získal jediný kocúrik vo vrhu Brad... Láska na život a na smrť ako sa hovorí a tá malá tučná piškótka musela jednoducho zostať doma. Boli to dlhé mesiace prehovárania maminy, ale nakoniec mi dovolila nechať si doma Brada. Začiatky každého chovateľa bývajú ťažké a plus keď sa stane takéto niečo zdrvujúce a nájsť tie pravé rodinky tiež nie je jednoduché... Museli sme si dať proste pauzu... Zatiaľ sme viedli taký bežný, jemne bláznivý mačací život... Tomu sa môžem tiež niekedy venovať tak obšírnejšie :D. Po trojročnej pauze s mačiatkami som ani neviem ako, ukecala maminu, aby sme mali mačiatka. Rozhodla som sa pre veľmi zaujímavý krok, experimentálne krytie našej lilavej Roxanky so strieborným tieňovaným Braduškom. Chcela som priniesť do shaded línie novú krv a mohutnosť. A tak sa nám narodili 5ti kocúrikovia a náš byt nesmierne ožil. Štastie nad šťastie, naozaj. Ako sme chodili s mládežou na výstavy, skoro vždy sa ma nejaký posudzovateľ pýtal, akú má Brad chovnú partnerku a nechápali, prečo taký nádherný kocúr nemá partnerku v tom svojom sfarbení. A tak započalo ďalšie lámanie mojej maminy, teda až keď som našla chovateľskú stanicu, z ktorej by som chcela kúpiť pre Brada nevestu. Tá moja mamina je naozaj najúžasnejšia na svete, lebo mi celú túto akciu povolila a ani neviem ako, išli sme si do Varšavy na letisko pre budúcu nevestu nášho Brada Evelynku, ktorú sme kúpili z Lotyšska. Ako Evelynka rástla, osud to u nás zariadil tak, že Roxanka mala veľmi silné ruje a spravili sa jej cysty na maternici, a tak sme sa rozhodli pre kastráciu. Ďalší môj chovateľský plán bol, priniesť top ešte jednu nevestu pre Brada, mala som vyhliadnutí krátkosrstý pár z Moskvy. A potom neskôr som si chcela splniť ďalší veľký sen, chov dlhosrstých strieborných shadetiek. Osud to zariadil tak, že sa minulý rok tomu môjmu vysnívanému páru narodili iba kocúrikovia a kamarátke chovateľke Nevene zo Srbska, ktorá má v chove našu Falbalku, sa prvý krát narodili dlhosrsté mačiatka. A taaaaam medzi tými chlpáčikmi bola ONA, veľké kukadlá, obláčik nadýchaný, naša Keyluška. Osud to zariadil tak, že miesto krátkosrstej nevesty, pribudla ku nám domov výnimočná mačička, dlhosrstá strieborná tieňovaná Keyluška. Bohužiaľ Braduško si užil túto svoju dlhosrstú lásku iba rok, lebo tento rok nás opustil... Stále mám zlomené srdce a už nikdy nebudem takou Katarínou ako som bola s ním, za všetko mu ďakujem, naveky ho milujem. Celý Braduškov príbeh si môžete prečítať na blogu:

A takto to či už Brad alebo osud zariadil, že doma zostal syn našej Keylušky a Braduška Hectorko. Výzorovo je celý Brad, povahovo má veľa z neho i bláznivej medovej princeznej, ďakujem za neho. Nakoľko som sa nevedela zmieriť s Bradovým odchodom a v podstate som musela vyriešiť situáciu, že nemala som pre Keylušku ženícha, nastal čas sa poobzerať... Čudujte sa svetu, moje zlomené srdce zaplesalo, pookrialo a tí, ktorí sledujete naše sociálne siete, isto viete, ako som sa zaľúbila do Caspianka, ktorý je ženích pre Keylu a Halleyinku u Vlaďky. Naše princiatko je úplne úžasné, poslušný, maznavý, mega hravý a po Bradovom odchode, priniesol do našej domácnosti veľa veľa lásky a radosti. Čo sa týka pováh, sú samozrejme pre nás najlepší na svete a tak podrobnejšie o každom a ich povahe si môžete prečítať na blogu v článku: Britské mačky a ich povahy. Čiže keď si to tak spolu zhrnieme, z tohto všetkého vyplýva, že sme malá rodinná chovateľská stanica s troma kastrátmi a jedným chovným kocúrikom a dvomi chovnými mačičkami (v sfarbení čierna strieborná tieňovaná), ktorá nadovšetko miluje svoju mačaciu mládež a aj vďaka Vám som sa nevzdala svojho sna a z celého srdca Vám ďakujeme za Vašu úžasnú podporu.